Múzy v škole 2017

recenzovaný časopis založený na dlhoročnej tradícii vedeckej odbornosti pre hudobnú, výtvarnú, estetickú a etickú výchovu (ŠO 1.1.3 - umelecko-výchovné a výchovné predmety) garantovaný KHK PDF UMB

ISSN 1335-1605

Vyšlo nové číslo Múzy v škole 1-2 2016. Môžete si ho objednávať.


Redakcia

Redakčná rada:

prof. Belo Felix, PhD. – šéfredaktor

prof. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc.

doc. PaedDr. Libor Fridman, PhD.
doc. PhDr. Ivana Ašenbrenerová, Ph.D. - ČR, UJEP

doc. dr. hab. Maciej Kołodziejski, prof. AH - Poľsko, Akademia H AG

doc. PhDr. Marta Valihorová, CSc.

prof. Mgr. Art. Irena Medňanská, PhD.
prof. PaedDr. Jaroslav Uhel, ArtD.
PaedDr. Renáta Pondelíková - MPC BB

Mgr. Ján Kaliský, PhD.

 


Recenzná rada:

prof. Dr. Michal Nedělka, Ph.D. - ČR, Karlova univerzita, Praha

prof. zw. Grzegorz Rubin - Poľsko, Univerzia KW

doc. PaedDr. Daniel Šimčík, PhD.

PhDr. Miroslav Valica, PhD.

Mgr. Petra Fridrichová, PhD.

PaedDr. Ján Husár, PhD.


Zodpovedný redaktor:

prof. Mgr. B. Felix, PhD.

Organizačný manažér:

doc. PaedDr. Libor Fridman, PhD.

Obálku navrhla:

Mgr. Mária Škvareková


Predplatné novinky...

Predplatné časopisu Múzy v škole na rok  je 8 eur.



PARTNERI



Vaše názory, postrehy, problémy, návrhy...

Na tejto stránke budú prezentované reakcie na Vaše skúsenosti, názory, postrehy z praxe. Písať a diskutovať môžete na adrese:

belo.felix@umb.sk

libor.fridman@umb.sk

   

Špecifiká pedagogickej činnosti profesora Bela Felixa


Marianna Kološtová, Katedra hudobnej kultúry PF UUM Banská Bystrica


V tejto štúdii bude našou snahou reflektovať špecifiká pedagogickej činnosti Bela Felixa ako vysokoškolského pedagóga, jeho osobitý esprit človeka za (i pred) katedrou obklopeného študentmi nesporne učaroval všetkým, ktorí ho mali možnosť poznať, či to boli študenti odborného štúdia učiteľstva hudobnej výchovy (umenia) alebo študenti predškolskej a elementárnej pedagogiky a primárneho stupňa. V septembri 1991 nastúpil ako interný pracovník na Katedru hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici s orientáciou na 1. stupeň ZŠ. Spočiatku vyučoval hru na klavíri a hudobnú teóriu. Jeho prvoradou ambíciou bolo odovzdať študentom nielen teoretické poznatky, ale aj prístup, ktorý by oni sami mohli neskôr uplatniť v praxi. V tomto smere mal dozaista výhodu, oproti ostatným kolegom, ktorí vyšli priamo z akademického prostredia, veď sedemnásť rokov praxe na základnej škole a ďalších trinásť rokov v mimoškolskom prostredí mu umožňovalo uplatniť širokospektrálne skúsenosti a zručnosti verifikované praxou a začleniť ich do prípravy a vzdelávania budúcich učiteľov. Prešiel obrovskou školou praxe a jeho hudobno-pedagogické krédo aj počas pôsobenia na vysokej škole vychádza a smeruje k nej: „Nikdy sa nevzdať permanentnej práce so študentmi, kde sa formujú partnerské vzťahy a učiteľ je primus inter pares – prvý medzi rovnými; Motivovať študentov pre prácu a nadšenie z nej, ktoré môžu získať len od rovnako nadšeného a zanieteného pedagóga; Poskytnúť im hlboký zážitok z hudby, ktorá je okolo nás, ale aj v nás a ktorú spoločne dokážu vytvoriť; Vybudovať u nich solídny teoretický základ, ktorý im umožní v praxi reflektovať to, čo sa naučili v škole“.
Teoreticko – filozofické východiská: tvorivá dramatika
    Je signifikantné pre situáciu v (česko)slovenskom školstve v 70. a 80. rokoch minulého storočia, že Felix nenachádzal podnety na oživenie hudobnej výchovy v školskom, ale mimoškolskom prostredí. Prispel k tomu aj jeho odchod zo školy r. 1977 a zamestnanie sa v dome pionierov a mládeže. Tu jednak začína intenzívnejšie komponovať najmä pre deti a nadväzuje spoluprácu s na tú dobu progresívnym autorom detských divadelných hier Eduardom Drienkom. Dostáva sa do komunity, ktorá bola výrazne ovplyvnená anglickou tvorivou dramatikou (Drama In Education), vychádzajúcej z pragmatickej filozofie a zážitkového učenia J. Deweyho a prostredníctvom lektorov detského divadla Mgr. art. Brigity Koppovej, no najmä PhDr. Jaroslava Černého sa zoznamuje s prácami anglo- amerických autorov ako W. Ward(ová), P. Slade, B. Way. Tu však nachádza rozpor: zatiaľ čo v rovine tvorby textov, dialógov, kostýmov sú deti rovnocennými partnermi dospelých a spolu vytvárajú scenár a neskôr aj inscenáciu, v hudobnej rovine sa tvorivosť detí obmedzuje na „výrobu“ scénických zvukov a samotná hudba je väčšinou len reprodukciou z magnetofónových pások, alebo ju „zvonku“ dodávajú skladatelia. Za svoj cieľ si teda kladie zrovnoprávniť hudbu v tvorivej dramatike tak, aby sa jej spolutvorcami stali deti, a to v rovine scénickej hudby i tvorby piesní. Priestor na takého inovácie si vytvoril v DDS ATĎ. pri ZUŠ v Žiari nad Hronom, kde pracuje ako externista na literárno- dramatickom oddelení. Spolu s režisérkou a scenáristkou Irenou Novotnou a s deťmi zo súboru vyzvárajú scénické pásmo z veršov Daniela Heviera Kráľ naháňa králika, s ktorým vystupujú ako hostia na Celoštátnej prehliadke detskej dramatickej tvorivosti Zlatá priadka 1986 v Šali. Súčasťou prehliadky je i odborný seminár venovaný otázkam hudby v tvorivom detskom divadle. Felix tu formou tvorivej dielne prezentuje v praktickej práci s učiteľmi – vedúcimi DDS svoje názory a metodické postupy, ktoré potom prvýkrát formuloval v odbornom periodiku Javisko (1986) v štúdii Hudobná zložka v divadle hranom deťmi. Zástoj Bela Felixa v tvorivom detskom hudobnom divadla na Slovensku komentuje vtedajšia metodička pre detské divadlo NOC v Bratislave Mgr. art. Brigita Koppová v štúdii O detskom divadle v uplynulom tisícročí (Javisko, 2007/1) takto:
„V 80. rokoch sa o dramatickej výchove v rámci školy ešte nehovorí, ba ani nesníva. S týmto termínom pracujeme iba my, ktorí sa zaoberáme detským divadlom. V 90. rokoch sa slovník učiteľov obohacuje o ďalšie o pojmy – tvorivá dramatika a dramatická hra. Pre modernú pedagogiku a psychológiu sa otvárajú dvere k objavovaniu a skúmaniu prastarého fenoménu, akým je tvorivá hra. V tejto súvislosti predstavuje detské divadlo iba jeden z jej prejavov ale, ako sa ukazuje v spätnej väzbe na dieťa, ten najpôsobivejší. Ale o tom už hovoril kedysi dávno v Blatnom Potoku aj Ján Amos Komenský. Som presvedčená, že by sa veľmi potešil, keby sa dozvedel, že zásluhou Bela Felixa sa princíp “schola ludus” uplatňuje aj v takej zložitej sfére, akou je hudobná výchova, ba dokonca v prelínaní hudobnej a výtvarnej výchovy. Z iniciatívy NOC vychádza v roku 1987 unikátna príručka Druhá múza detského divadla, ktorej úspech vyprovokuje autora Bela Felixa na napísanie ďalšej Maľovaná hudba“ (1993).

krátené z čísla 3/2015