Múzy v škole 2020

recenzovaný časopis založený na dlhoročnej tradícii vedeckej odbornosti pre hudobnú, výtvarnú, estetickú a etickú výchovu (ŠO 1.1.3 - umelecko-výchovné a výchovné predmety) garantovaný KHK PDF UMB

ISSN 1335-1605

Vyšlo nové číslo Múzy v škole 1-2 2019. Nájdete ho v sekcii Teória a prax - Didaktika hudby.


Redakcia

Redakčná rada:

prof. Belo Felix, PhD. – šéfredaktor

prof. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc.

doc. PaedDr. Libor Fridman, PhD.
doc. PhDr. Ivana Ašenbrenerová, Ph.D. - ČR, UJEP

doc. dr. hab. Maciej Kołodziejski, prof. AH - Poľsko, Akademia H AG

doc. PhDr. Marta Valihorová, CSc.

prof. Mgr. Art. Irena Medňanská, PhD. † 2020
prof. PaedDr. Jaroslav Uhel, ArtD.
PaedDr. Renáta Pondelíková, PhD.

Doc. Mgr. Ján Kaliský, PhD.

 


Recenzná rada:

prof. Dr. Michal Nedělka, Ph.D. - ČR, Karlova univerzita, Praha
prof. zw. Grzegorz Rubin - Poľsko, Univerzia KW
doc. PaedDr. Daniel Šimčík, PhD. - PDF Prešovská univerzita
PhDr. Miroslav Valica, PhD. 
Mgr. Petra Fridrichová, PhD. - CEV a KEV
PaedDr. Ján Husár, PhD. - MPC BB
PaedDr. Jana Hudáková, PhD. - PdF PU

Mgr. Art. Tomáš Boroš., PhD., Art.D. - SR Bratislava

Slávka Kopčáková, doc., PhDr., PhD. - FF PU


Zodpovedný redaktor:

prof. Mgr. B. Felix, PhD.

Organizačný manažér:

doc. PaedDr. Libor Fridman, PhD.

Obálku navrhla:

Mgr. Mária Škvareková


Farebné struny Stanislavy Marákovej

 

Farebné struny - metodická príručka


Predplatné novinky...

 

Libor Fridman: Kapitoly didaktiky hudby. Banská Bystrica: Dali, 2020. ISBN 978-80-8141-240-0

Cena 20.-

Predplatné časopisu Múzy v škole na rok  je 8 eur.



PARTNERI



Fotografia vo vyučovaní výtvarnej výchovy na základnej škole

Zuzana Királová, SR

Súčasná kultúra je zamorená vizuálnymi obrazmi s rozmanitými účinkami a účelmi. Aby sme sa nestali len ich pasívnymi prijímateľmi, boli do osnov výtvarnej výchovy zaradené aj také médiá ako sú film, fotografia, dizajn, architektúra a elektronická tvorba obrazu. Avšak pri čoraz viac zmenšujúcej sa hodinovej dotácii Výtvarnej výchovy nastáva problém ako žiakom sprostredkovať potrebné informácie a naučiť ich zaujať aj kritický postoj. Príspevok sa zameriava na fotografiu a jej tvorivé využitie na hodinách výtvarnej výchovy.
1 Výtvarná edukácia
Ako sa spoločnosť mení, menia sa a vyvíjajú aj nároky na jednotlivca. Dnešná doba kladie vysoké požiadavky na mladého človeka. Požaduje od neho, aby bol flexibilný, autentický, tvorivý, inovatívny vo svojom odbore. Tomuto trendu sa prispôsobuje aj vzdelanie, a tak roku 2008 prebehla reforma školstva a do platnosti vstúpil nový kurikulárny dokument. Reforma sa dotkla aj učebných osnov výtvarnej výchovy, ktorých nová koncepcia je postavená na potrebách a požiadavkách spoločnosti. Svojím obsahom a jednotlivými témami sa však kladú nároky na vyššiu časovú dotáciu, pričom tá sa paradoxne znižuje. Preto táto časová dotácia predpokladá spájanie a výučbu výtvarnej výchovy v blokoch či implementáciu s ostatnými esteticko-výchovnými predmetmi. Veď v dnešnej dobe sa výtvarné umenie neizoluje, ale vstupujú do neho rôzne podnety aj z iných oblastí ľudskej činnosti, ktoré tradične nepatria do oblasti výtvarného umenia alebo umenia vôbec. I preto v súčasnosti hovoríme skôr o vizuálnom umení.
Nová koncepcia predmetov Výtvarná výchova a Výchova umením umožňuje prehĺbenie výtvarnej edukácie o tvorivý prístup k vizuálnemu poznaniu, aby žiak dokázal vizuálne podnety sledovať, hodnotiť, ale tiež účelne využívať v komunikácii.
Technológie umožňujúce medziľudskú komunikáciu, ako sú televízia, internet a mnohé ďalšie, sa za posledné obdobie natoľko rozvinuli, že doslova zahltili svet obrazmi. Je tomu preto, lebo vizuálny jazyk je do istej miery univerzálny, pomocou neho môžeme bezprostredne komunikovať. Vizuálne vnímanie sa teda zásluhou stále sa prehlbujúcej informačnej mohutnosti stalo informačným zdrojom, na ktorom je založený náš koncept chápania sveta, svet sa stal vizuálnym a voči nemu sú usúvzťažnené informácie ostatných zmyslov. (Vančát, 2000) Preto sa i vzdelávací obsah Výtvarnej výchovy rozšíril za okruh umeleckej výtvarnej tvorby ku všetkým vizuálnym znakom a vizuálnym podnetom, s ktorými sa v bežnom živote stretávame, aby sa žiaci nestali len pasívnymi pozorovateľmi súčasnej vizuálnej kultúry. Vizuálne pozorovanie nie je mechanické fungovanie oka, ale komplexný poznávací proces ktorý je potrebné sa naučiť. (Dikovitskaya, 2005)
Tiež interpretácia výtvarných diel v škole má podstatný vplyv nielen na to, akí diváci sú vychovávaní pre budúce umelecké objavy, ale predovšetkým na to, či sa naučia vo svojej vlastnej životnej praxi rešpektovať aj iný vizuálny modus než svoj vlastný. Cieľom je naučiť žiaka samostatne chápať a uplatniť umelecký vizuálny znak ako prostriedok uvedomovania a premieňania svojej vlastnej životnej skúsenosti a naučiť ho používať tento znak v komunikácii.
Výtvarná výchova ako uvedomelé ohnisko kontaktu sveta výtvarného umenia s celou populáciou má nezastupiteľnú rolu v tom, akým spôsobom i s akým časovým oneskorením sa odhaľujú objavy, vykonané vo svete výtvarného umenia, pre inováciu vizuálnych znakov a pre ich aplikáciu v životnej praxi. Je tiež pravda, že tento proces uplatňovania nových vizuálnych znakov v životnej praxi, súvisiaci s premenou vizuálneho módu, nie je závislý len na Výtvarnej výchove, ale hlavne na médiách, reklame, tlači. Obsiahnutie nových znakov voči subjektu však v uvedených médiách prebieha zásadne mimovedome, dokonca často účelovo mimovedome, aby divák nebol schopný odhaliť spôsob obsiahnutia nových vizuálnych znakov – a pociťoval len ich účinnosť. Z tejto stránky má Výtvarná výchova veľkú zodpovednosť a môže byť nakoniec touto konkurenciou i ohrozovaná vo svojej existencii samostatného výchovného či vzdelávacieho predmetu. Výtvarná výchova by sa však od týchto mediálnych zdrojov aktualizácie vizuálnych znakov mala líšiť práve tým, že dokáže tento proces obsiahnutia nových vizuálnych znakov urobiť pre subjekt vedomým a kontrolovateľným. (Vančát, 2000)
2 Vizuálne médiá
Vizuálna kultúra zahŕňa celú radu mediálnych foriem od vysokého výtvarného umenia cez fotografiu, film, televíziu a reklamu až po vizuálne dáta vo sfére vedy, práva či lekárstva.
Mnohí veria tomu, že vizualita charakterizuje našu dobu, pretože väčšine médií a priestoru, v ktorom žijeme, dominujú obrazy. Vizualita sa nemusí orientovať len na vizuálne texty a obrazy, môže sa zamerať i na spôsob, akým nazeráme na každodenné objekty alebo ľudí.
Vizuálne médiá pôsobia v oblasti komunikácie a odkazujú na nástroje sprostredkovania či komunikácie, ich pomocou sa vysiela posolstvo. McLuhan tvrdí, že médium ovplyvňuje obsah, pretože predstavuje predĺženie nášho tela. Posolstvo nemôžeme úplne pochopiť a zhodnotiť, pokiaľ najskôr nevezmeme v úvahu médium, z ktorého toto posolstvo prijímame. (Sturken, Cartwright, 2009)
Médium fotografie sa vždy spájalo s realizmom. Fotografie – teda obrazy vytvárané mechanickým prístrojom určeným k zaznamenávaniu reality – sú spojované s pravdou a všeobecne sú považované za kópiu skutočnosti. Avšak pojem fotografická pravda je mýtus, pretože fotografie fakticky nie sú objektívnym záznamom reality. Sú výsledkom ľudského výberu a selektívnej kompozície, a manipulácie podobne ako ostatné formy znázorňovania. Preto hodnota pravdivosti fotografie a fotografického zobrazovania je predmetom neustálych diskusií, ktoré sa vystupňovali so zavedením digitálnych zobrazovacích techník, prostredníctvom ktorých možno fotografický obraz ľahko upraviť a manipulovať ním. (Sturken, Cartwright, 2009)
Moc fotografie sa neodvodzuje len zo statusu ako záznamu konkrétneho okamžiku, ale tiež z toho, že dokáže evokovať osobné a politické boje v určitom dejinnom období. Fotografia tak má schopnosť prezentovať svedectvo a zároveň evokovať magickú alebo mýtickú kvalitu, ktorá nás smeruje mimo špecifické empirické pravdy.
Nové médiá sprístupňujú revolučným spôsobom ako obrazovú komunikáciu, taktiež samotnú tvorbu vizuálne obrazných vyjadrení. Fotografia sa svojím prepojením s novými médiami stala zásadne inou disciplínou nielen z technologického hľadiska, ale predovšetkým z epistemologického hľadiska. Došlo tiež k podstatnému masovému rozšíreniu, ktoré má kvalitatívny vplyv na všeobecnú premenu chápania jej obsahov. (Vančát, 2009)
Technické nároky, ktoré boli prekážkou rozšírenia fotografie padli ako na strane technologickej, tak na strane obsluhy. Fotoaparát sa stáva štandardnou súčasťou osobného príslušenstva a s tým sa mení koncept fotografie – z dokumentu univerzalistickej povahy, ktorý mal vyjadriť ako udalosti či priestor vyzerali objektívne, dochádza k zmnoženiu osobných fotografických vyjadrení. Svet zaplavilo množstvo obrázkov, ale fotografií je málo.
3 Tvorivosť
Položme si otázku: Je možné naučiť sa myslieť tvorivým spôsobom alebo je tvorivosť vlastná len skupine jedincov ako sú umelci, vynálezcovia a podobne? Moderná psychológia predpokladá, že tvorivo môžeme pristupovať k akejkoľvek aktivite i k samotnému životu. Tvorivosť je totiž vlastná každému z nás a riešenie ľubovoľného problému je vlastne tvorivým procesom. Tvoríme z prirodzenej potreby aktivity, sebarealizácie či uznania.
Tvorivosť pri práci je dôležitá i pre učiteľov všetkých odborov. Petty (1996) uvádza tri hlavné dôvody:
1.    Tvorivý učiteľ rozvíja v žiakoch schopnosť premýšľať tvorivým spôsobom.
2.    Tvorivosť zvyšuje motiváciu žiakov, keďže uspokojuje ľudskú potrebu niečo vytvárať a byť za to ocenený. Tvorivá práca môže uspokojovať potrebu sebarealizácie i potrebu uznania a navyše byť tvorivým je zábavné.
3.    Prostredníctvom sebavyjadrenia dáva príležitosť skúmať pocity a osvojovať si zručnosti. Žiaci potrebujú cvičiť imagináciu, dať svojim zážitkom a skúsenostiam osobný význam a podeliť sa s nimi s ostatnými.
V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na tvorivosť aj vo výchove. S tým sa spájajú zvyšujúce sa nároky na individualizáciu s dôrazom na prirodzenosť a osobitnosť výrazu a na druhej strane narastá záujem o reflektujúce poznávanie samého seba. Tiež treba brať na vedomie, že umelecká tvorivosť nie je záležitosťou len niekoľkých tvorivých schopností, ale záleží na celej osobnosti. Umelec svojou tvorbou kóduje správu o sebe a o svete. Podobne je tomu i u dieťaťa. Detský výtvarný prejav nám môže poskytnúť veľmi cenné informácie o jeho psychike, vyznačuje sa totiž otvorenosťou a prirodzenou spontaneitou. (Kulka, 1990)
„To zachytenie okamžiku, zastavenie času, odhalenie prítomnej skutočnosti je vo fotografii úžasné.“ (Šerý, 2008)
Fotografia zrýchľuje čas, a to exponenciálne. Fotograf sa už nemusí koncentrovať na štetec, ale môže sa plne venovať hre s kamerou. Je teda fotografovanie kreatívna činnosť? Musia byť následne všetky snímky tvorivé?
Umelecká hodnota žiakovho diela, tak ako umelecká hodnota diela akéhokoľvek tvorcu je hodnotou subjektívnou, závislou len na porovnaní vlastnej doterajšej a aktuálnej skúsenosti, teda môžeme vidieť, že tvorivosť, umelecký proces vo výtvarnej výchove ako taký môže byť prítomný permanentne, ak sa nám darí prostredníctvom výtvarnej tvorby a skrz ňu vzniknutých vizuálnych znakov dosahovať premeny žiakovej skúsenosti. Aj keď v sociálnej štruktúre hodnôt je umelecká hodnota výtvarného diela definovaná ako objav progresívnych, doposiaľ nepoužívaných vizuálnych znakov – môže žiakov vlastný výtvarný prejav byť pre neho, v jeho subjektívnej štruktúre, tvorivým prejavom s umeleckou funkciou i vtedy, ak sa pohybuje jeho novo nadobudnutá skúsenosť v už dávno objavenom obsahu umeleckého vyjadrenia. (Vančát, 2000)
Obrazy a fotografie sa pre svoju vysokú komunikačnú schopnosť stali súčasťou nášho života, preto by bola škoda nevyužiť ich vo vyučovacom procese. Podnety na tvorbu s fotografiou možno čerpať z výtvarného umenia a ako už bolo spomínané pre žiaka novo nadobudnuté poznanie aj v dávno objavenom obsahu umeleckého vyjadrenia mu dáva subjektívny pocit z tvorivej umeleckej činnosti. Tiež je dôležité nebáť sa experimentovať s výrazovými prostriedkami, kombinovať rôzne médiá a sledovať metaforické správy takto vzniknutých obrazov, ako sa pri tom mení ich posolstvo.
Úlohou výtvarnej výchovy nie je spraviť zo žiakov malých umelcov a fotografov, ale naučiť ich porozumieť fotografickým obrazom, vedieť ich tvorivo interpretovať či používať ich jazyk. Veď tak ako sa jazyk a výrazové prostriedky fotografie postupne vyvinuli z klasických médií ako sú kresba a maľba, pomáhala zase fotografia utvárať jazyk filmu. Vývoj vizuálneho vyjadrovania môžeme teda chápať ako rast, v ktorom sa prv odhalené prostriedky zapájajú v ďalšom vývoji do štrukturálne členenej sústavy ďalších vizuálnych prvkov.
Literatúra:
DIKOVITSKAYA, M. 2005. Visual Culture: The Study of the Visual after the Cultural Turn. Cambridge, Mass : MIT Press. 308 s. ISBN 0-262-04224-X.
FLUSSER, V. 1994. Za filosofii fotografie. Praha : Nakladateľstvo Hynek. 73 s. ISBN 80-85906-04-X.
KULKA, J. 1990. Psychologie umění. Praha : SPN. 435 s. ISBN 80-04-23694-4.
PETTY, G. 1996. Moderní vyučování: praktická příučka. 1 vyd. Praha : Portál. 380 s. ISBN 80-7178-070-7.
STURKEN, M., CARTWRIGHT, L. 2009. Studia vizuální kultury. Praha : Portál. 472 s. ISBN 978-80-7367-556-1.
ŠERÝ, L. 2008. Laserova romance 2. Praha : Agite/Fra. 148 s. ISBN 978-80-86603-95-7.
VANČÁT, J. 2000.  Tvorba vizuálního zobrazení. Praha : Karolinum. 168 s. ISBN 80-7184-975-8.
VANČÁT, J. 2006. K pojetí a terminologii Výtvarného oboru. [online]. 8/27 2006. [cit. 2011-05-18]. Dostupné na: http://clanky.rvp.cz/clanek/k/g/843
VANČÁT, J.  2009. Vývoj obrazivosti od objektu k interaktivitě. Praha : Karolinum. 246 s. ISBN 978-80-246-1625-4.